Metodika použitá pri monitoringu spravodajstva
30.11.2009 20:56:59
Metodika použitá pri monitoringu spravodajstva
Metóda a spôsob zaznamenávania údajov pri analýze spravodajstva musí dostatočne vystihovať jednotlivé sledované parametre. Tie sú určené cieľom a zameraním analýzy spravodajstva. V rámci plánovaných monitoringov, realizovaných Kanceláriou Rady pre vysielanie a retransmisiu od roku 2000, ktorých zameranie bolo okrem iného aj na prezentáciu politických subjektov, boli ako sledované parametre stanovené:
- priestor venovaný sledovaným subjektom
- spôsob ich prezentácie
- nekorektné správy.
V rámci týchto sledovaných parametrov boli relevantnými tie správy spravodajského programu, v ktorých boli tieto subjekty prezentované. Časový priestor venovaný sledovaným subjektom bol meraný v sekundách. Osobám, ktoré zastupovali sledovaný subjekt, sa čas pripisoval, keď:
- osoba bola priamo prezentovaná - t.j. osoba dostala priestor na vyjadrenie, hovorila na kameru alebo mikrofón
- osoba bola prezentovaná sprostredkovane, nepriamo - t.j. o osobe sa vyjadroval iný subjekt, napríklad politik alebo občan, o osobe hovoril alebo ju citoval zástupca média, osoba bola v zábere a materiál komentoval redaktor.
V prípade, keď subjekt nedostal priestor, ktorý by sa dal zmerať, ale bol v príspevku spomenutý, bol mu pridelený čas 1 s.
Každá z prezentovaných osôb bola zaznamenaná menom a priezviskom a uvádzaná bola jej politická príslušnosť tak, ako bola v médiu uvedená. Ak uvedená nebola, bola doplnená tak, ako je to u osoby všeobecne známe a ako je to aj z kontextu informácie zrejmé.
Ak sledovaný subjekt nebol prezentovaný osobou, bol zaznamenaný taký časový priestor, na akom bola informácia o ňom prezentovaná - v prípade televízie sú to napr. aj ilustračné zábery, logo strany a pod.
Ku každému subjektu bola okrem časového priestoru priradená aj hodnotiaca známka, ktorá vystihovala spôsob, akým boli informácie o sledovanom subjekte prezentované. Hodnotová škála pozostávala z 3 stupňov:
1. pozitívny - kontext informácií, v rámci ktorých bol subjekt prezentovaný, mal pozitívny charakter a informácie o subjekte vyznievali v jeho prospech
2. neutrálny - informácie o prezentovanom subjekte boli vecné, neobsahovali ani pozitívny, ani negatívny kontext
3. negatívny - kontext informácií, v rámci ktorých bol subjekt prezentovaný, mal negatívny charakter a informácie o subjekte vyznievali v jeho neprospech.
Údaje boli zaznamenávané do hárkov a následne spracovávané v počítači v programe Microsoft Excel.
Sledovanie napĺňania objektivity a vyváženosti monitorovaných spravodajských príspevkov a zároveň kvalitatívny aspekt posudzovania predstavovalo v realizovaných analýzach okrem spôsobu prezentácie sledovaných subjektov aj sledovanie a zaznamenávanie nekorektných správ. Ako nekorektné boli označené tie správy, ktoré nezodpovedali kritériám profesionálnej žurnalistickej práce. Podľa L.Hagena sú kritériami žurnalistickej práce predovšetkým:
- Denis McQuail, Úvod do teorie masové komunikace, Portál, Praha 1999
- Memo ´98 Monitoring médií, Pro Media Slovakia, Bratislava 1999
- Michael Kunczik, Základy masové komunikace, Karolinum Praha 1995
- Schulz W., Hagen L., Scherer H., Reifová I., Analýza obsahu mediálních sdělení, Praha 1988
- Médiá a voľby II, Bratislava 1999
- Otázky žurnalistiky, č.1/1997, č.1/1999
- Správa o stavu vysílání a činnosti Rady ČR pro rozhlasové a televizní vysílání za období 1.1.1999 - 31.12.1999
Vypracoval: Programový odbor Kancelárie Rady
Súbory na stiahnutie/prezeranie:
Metodika použitá pri monitoringu spravodajstva
Metodika použitá pri monitoringu spravodajstva
Metóda a spôsob zaznamenávania údajov pri analýze spravodajstva musí dostatočne vystihovať jednotlivé sledované parametre. Tie sú určené cieľom a zameraním analýzy spravodajstva. V rámci plánovaných monitoringov, realizovaných Kanceláriou Rady pre vysielanie a retransmisiu od roku 2000, ktorých zameranie bolo okrem iného aj na prezentáciu politických subjektov, boli ako sledované parametre stanovené:
- priestor venovaný sledovaným subjektom
- spôsob ich prezentácie
- nekorektné správy.
V rámci týchto sledovaných parametrov boli relevantnými tie správy spravodajského programu, v ktorých boli tieto subjekty prezentované. Časový priestor venovaný sledovaným subjektom bol meraný v sekundách. Osobám, ktoré zastupovali sledovaný subjekt, sa čas pripisoval, keď:
- osoba bola priamo prezentovaná - t.j. osoba dostala priestor na vyjadrenie, hovorila na kameru alebo mikrofón
- osoba bola prezentovaná sprostredkovane, nepriamo - t.j. o osobe sa vyjadroval iný subjekt, napríklad politik alebo občan, o osobe hovoril alebo ju citoval zástupca média, osoba bola v zábere a materiál komentoval redaktor.
V prípade, keď subjekt nedostal priestor, ktorý by sa dal zmerať, ale bol v príspevku spomenutý, bol mu pridelený čas 1 s.
Každá z prezentovaných osôb bola zaznamenaná menom a priezviskom a uvádzaná bola jej politická príslušnosť tak, ako bola v médiu uvedená. Ak uvedená nebola, bola doplnená tak, ako je to u osoby všeobecne známe a ako je to aj z kontextu informácie zrejmé.
Ak sledovaný subjekt nebol prezentovaný osobou, bol zaznamenaný taký časový priestor, na akom bola informácia o ňom prezentovaná - v prípade televízie sú to napr. aj ilustračné zábery, logo strany a pod.
Ku každému subjektu bola okrem časového priestoru priradená aj hodnotiaca známka, ktorá vystihovala spôsob, akým boli informácie o sledovanom subjekte prezentované. Hodnotová škála pozostávala z 3 stupňov:
1. pozitívny - kontext informácií, v rámci ktorých bol subjekt prezentovaný, mal pozitívny charakter a informácie o subjekte vyznievali v jeho prospech
2. neutrálny - informácie o prezentovanom subjekte boli vecné, neobsahovali ani pozitívny, ani negatívny kontext
3. negatívny - kontext informácií, v rámci ktorých bol subjekt prezentovaný, mal negatívny charakter a informácie o subjekte vyznievali v jeho neprospech.
Údaje boli zaznamenávané do hárkov a následne spracovávané v počítači v programe Microsoft Excel.
Sledovanie napĺňania objektivity a vyváženosti monitorovaných spravodajských príspevkov a zároveň kvalitatívny aspekt posudzovania predstavovalo v realizovaných analýzach okrem spôsobu prezentácie sledovaných subjektov aj sledovanie a zaznamenávanie nekorektných správ. Ako nekorektné boli označené tie správy, ktoré nezodpovedali kritériám profesionálnej žurnalistickej práce. Podľa L.Hagena sú kritériami žurnalistickej práce predovšetkým:
- relevancia (prezentácia toho, čo si zasluhuje zo spoločenského hľadiska pozornosť),
- presnosť (správa má obsahovať fakty zodpovedajúce skutočnosti),
- transparentnosť (požiadavka uvádzať pri kontroverznej problematike informačné zdroje potvrdzujúce spoľahlivosť informácií),
- vecnosť (žurnalisti by nemali do prezentovaných informácií vkladať vlastné komentáre či hodnotenia. Na vyjadrovanie vlastných stanovísk by mal byť vyčlenený osobitný publicistický žáner - komentár),
- vyváženosť (ide o rovnomerné zastúpenie nielen politických alternatív, čo sa týka rozsahu a úpravy konkrétnej správy),
- rôznorodosť (poskytovanie čo najširšieho výberu informácií),
- aktuálnosť (rýchle informovanie o relevantných udalostiach),
- zrozumiteľnosť (logicky správne radenie faktov, udalostí).
- Denis McQuail, Úvod do teorie masové komunikace, Portál, Praha 1999
- Memo ´98 Monitoring médií, Pro Media Slovakia, Bratislava 1999
- Michael Kunczik, Základy masové komunikace, Karolinum Praha 1995
- Schulz W., Hagen L., Scherer H., Reifová I., Analýza obsahu mediálních sdělení, Praha 1988
- Médiá a voľby II, Bratislava 1999
- Otázky žurnalistiky, č.1/1997, č.1/1999
- Správa o stavu vysílání a činnosti Rady ČR pro rozhlasové a televizní vysílání za období 1.1.1999 - 31.12.1999
Vypracoval: Programový odbor Kancelárie Rady
Súbory na stiahnutie/prezeranie:
Metodika použitá pri monitoringu spravodajstva
